Od víťazného februára k víťaznému Ficovi a Kotlebovi

28. február 1948, keď uchvátili moc, oslavovali komunisti ako víťazstvo pracujúcich. Aj za ich vlády sa tu mnoho vybudovalo a zlepšilo. Za "pokrok" sme však ťažko zaplatili neslobodou, režim tisíce ľudí okradol, diskriminoval a nespravodlivo uväznil i zabil, a v životnej úrovni nás za ten čas predbehlo Rakúsko a iné demokratické štáty.

Od Novembra 1989 máme občiansku i náboženskú slobodu. V r. 1990 boli po desaťročiach prvé slobodné voľby. 26. 2. 1990 bola podpísaná dohoda o odchode sovietskych vojsk, ktoré okupovali Československo od 21. augusta 1968. Poslední odišli 21.6.1991. Od 1. januára 1993 keď vznikla Slovenská republika si sami rozhodujeme kto a ako riadi Slovensko.

Vládneme si sami - 1993-2017

Napriek tomu, že hlavnou príčinou ťažkostí v deväťdesiatych rokoch bolo 41 rokov komunistického totalitného režimu, väčšina súhlasila s politikou hrubých čiar za minulosťou, uverila koalícii exkomunistov a nacionalistov pod vedením V. Mečiara, a fakticky nechala bývalým komunistom a eštebákom najväčší vplyv na riadenie štátu.

K moci im výrazne pomohli nacionalisti uctievajúci vojnový Slovenský štát, ktorý porušoval ľudské práva, a vrátane svojho prezidenta sa hlásil k nacionálneho socializmu, ktorý pápež odsúdil v encyklike Mit brennender Sorge vydanej 14. marca 1937. ( https://blog.postoj.sk/13501/slovensky-stat-nebol-klerofasisticky-ale-narodno-socialisticky )

Napriek tomu že vedúci činitelia štátu organizovali rozkrádanie mnohomiliardových národných majetkov, väčšina im to trpela zaslepená rečami o budovaní štátnosti a uctievala vodcu Mečiara, ktorý šíril nenávisť podobne ako teraz Kotlebovci. Vrátane viacerých kresťanov i cirkevných predstaviteľov. Cirkev až na pár jednotlivcov ako biskup Baláž mlčala aj keď hrubo porušovali požiadavky Biblie a Cirkvi na dobrú správu štátu.

Rozdiely po 26 slobodných rokoch

Aj po 26 slobodných rokoch sú v postkomunistických krajinách výrazne nižšie zárobky ako v pôvodných krajinách EÚ. Aj to je dedičstvo komunizmu. Slovensko je pritom vo väčšine ukazovateľov horšie než Česko. To svedčí o slabšej reforme politického a právneho systému, väčšom rozkrádaní, a horšom riadení štátu.

Priemerná mesačná mzda v Rakúsku je 3548 €, čistá mzda po zaplatení odvodov a daní 2320 €, priemerná hodinová mzda je okolo 32 €. (podnikam.sk, 14.3.2016) Priemerný zárobok v EÚ je 2660 €, v ČR 944 €, v SR 862 €. (podnikanie.sk, 28.1.2016)

V novembri 2016 bolo v hmotnej núdzi takmer 100 tisíc Slovákov (99 959 ľudí = 3,98%, ÚPSVaR)

Nezamestnanosť je na Slovensku dlhodobo najvyššia z krajín V4 (R. Hanajík, denníkN, 9.2.2017) ČR - 3,7%, Nemecko 4,1%, Rakúsko 5,8%, Slovensko 9,0%, Portugalsko 10,5% Grécko 23%. Priemer EU je 8,3%, spolu 6 štátov EÚ má viac ako 10% (Eurostat, údaje za november 2016)

Zdravie a zdravotníctvo

Očakávaná dĺžka života novorodencov v rokoch 1990 - 2009 v krajinách Európskej únie stúpla zhruba o šesť rokov, a takmer dosiahla 80-ročnú hranicu. V Rusku v tom období klesla zo 63 na 62 rokov. (WEBNOVINY / týždenník The Lancet 27.3.2013) Po rozpade komunistického bloku sa situácia v Československu takmer okamžite zlepšila. Priemerný Čech sa v r. 2013 dožil 75,23 roka, Slovák 72,9 roka. Češka 81,13 a Slovenka 79,61 roka. Tretina Slovenska však súhlasí s odchodom z EÚ a návratom k režimu spred novembra 1989.

Priemerná dĺžka zdravého života v EÚ je 61,8 rokov u mužov a 62,2 rokov u žien. Priemerná dĺžka zdravého života mužov na Slovensku je 52,1 a žien 52,3 rokov. (europske noviny, 17.4.2014)

Uvedené rozdiely sú dôsledkom životnej úrovne i kvality slovenského zdravotníctva, ktoré je štvrté najhoršie v EÚ. Takmer 45% všetkých úmrtí na Slovensku patrilo do kategórie tých, ktorým sa dalo predísť, ak by bola poskytnutá optimálna zdravotná starostlivosť. (Eurostat - aktuality.sk 26.5.2016)

V starostlivosti o srdce je Slovensko na 25. mieste z 30 štátov Európy, Česko je na 21. mieste.

http://vybrali.sme.sk/c/V-starostlivosti-o-srdce-patrime-medzi-najhorsich-v-Europe-Pozrite-si-rebricek/

Zo zdravotníctva odišlo vyše tisíc sestier. (Sme 15.9.2016) Aj v Bratislave je problém dostať sa k niektorým odborným lekárom.

Podstatu problému osvetľuje aj to, že na Slovensku ide z celkových výdavkov na zdravotníctvo okolo 55% na neklasifikované platby a zdravotnícke pomôcky a tovar, a iba 45% na výskum, služby a zdravotnú starostlivosť. V Česku, Slovinsku, Nemecku, Holandsku ide 20-25% na neklasifikované platby a tovar, a 75-80% na zdravotnú starostlivosť. (zdroj Eurostat, https://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/400030/kam-miznu-miliardy-eur-urcene-na-zdravotnictvo.html )

Najväčšia zdravotná poisťovňa (VZP) je v rekordnej strate 200 miliónov. Ozdravenie pocítia pacienti, bývalé vedenie si nerušene užíva štedré odmeny a luxusné majetky, a ako vždy nikto ani neuvažuje vziať na zodpovednosť tých, ktorí stratu spôsobili.

Školy a vzdelanie

V roku 1914 sa k slovenskej národnosti priznalo spolu 58 učiteľov a profesorov. V roku 1929 už bolo len na ľudových školách v ČSR 4346 učiteľov Slovákov. V r.1918 tu bolo len 140 slovenských a 186 maďarsko-slovenských ľudových škôl. V r.1928 bolo na Slovensku vyše 4 000 škôl vrátane univerzity, z toho vyše 3 200 slovenských. Ale nacionalisti na ČSR iba nadávajú.

Komunisti po februári 1948 zlikvidovali všetky cirkevné a súkromné školy, a štátne zneužívali na povinné šírenie svojej ideológie a diskrimináciu ináč zmýšľajúcich.

Po novembri 1989 sa obnovili a vznikli nové cirkevné a súkromné školy, rozšírili sa možnosti vzdelania. Za posledných 15-20 rokov slovenskej štátnosti však naše školstvo podľa väčšiny prieskumov a porovnaní napriek úsiliu mnohých dobrých učiteľov skôr upadá.

Medzinárodné porovnania znalostí žiakov 4. tried v matematike a prírodných vedách ukazujú, že slovenskí žiaci sú na tom dlhodobo horšie ako priemer EÚ, aj ako českí, pričom deti zo sociálne najslabších rodín majú najhoršie výsledky v celej Európe. (Sme, 17.1.2017) Tí budú chýbať na trhu práce, ako voliči a aktívni občania, a namiesto prispievania na seba a budúcich dôchodcov budú poberať sociálne dávky. (https://komentare.sme.sk/c/20423194/ako-sa-fico-a-spol-vykaslali-na-desattisice-deti.html#ixzz4ZyfBqTwz

Od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30.000 mladých ľudí do 30 rokov. „Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80.000 detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie." (správa Podnikateľskej aliancie Slovenska, tvnoviny.sk, 07. 12 2015) Začiatkom r. 2017, po 10 rokoch vlády Ficovho "socialistického" Smeru chýbajú firmám kvalifikovaní pracovníci. ( viac napriklad tu: https://ekonomika.sme.sk/c/20469861/automobilkam-chyba-14-tisic-ludi-stav-je-alarmujuci-varuje-zdruzenie.html?ref=tit )

Právny a politický systém

Vyššie uvedené je dôsledok našej politickej kutúry a "kvality" nášho politického a právneho systému, ktorú vidno aj na viacerých skutočnostiach, v ktorých je Slovensko skutočne unikátne:

Bývalí eštebáci majú vyššie dôchodky, možnosti uplatnenia v štátnych inštitúciách, a lepšie postavenie na súdoch ako ich obete. Najväčší a najbezohľadnejší veľkokapitalisti sú komunisticko-eštebáckeho pôvodu, alebo študovali v Moskve, ale polovica nespokojných nadáva na západnú demokraciu, USA a EÚ.

V korupcii a zlej kvalite justície patrí Slovensko dlhodobo k najhorším prinajmenšom v Európe. Šéf špeciálnej prokuratúry D. Kováčik, ktorý riešil najdelikátnejšie prípady, nedoviedol za osem rokov ani jeden z nich pred súd.

Štátne orgány sú zapletené do únosu prezidentovho syna a politickej vraždy, kontroverzné amnestie bránia vyšetriť tieto zločiny. Vládny Smer ich označuje za právnu žumpu a znemožňuje ich zrušiť. Vyšetrovatelia najväčších káuz ako únos prezidentovho syna, Gorila a Baštrnák odchádzajú pre marenie ich práce nadriadenými.

Predseda vlády si prenajíma byt od podnikateľa vážne podozrivého z miliónových daňových podvodov. Ministri vnútra a financií nemusia zdokladovať mnohomiliónové príjmy popri ich ministerských platoch.

Najnižšia účasť vo voľbách do Europarlementu v celej EÚ.

Štát dáva mnohomiliónové zákazky ľuďom, ktorí neplatia svojim slovenským dodávateľom. Nikto z politikov, štátnych úradníkov, sudcov či veľkopodnikateľov neniesol zodpovednosť ani za najväčšie chyby a mnohomiliónové rozkrádačky. Škody vždy zaplatili iba daňoví poplatníci.

Kto za to môže

Hŕstka "vyvolených" nespravodlivo sprivatizovala a rozkradla mnohomiliardové "národné" majetky. 20-25% z výdavkov štátu ide na korupciu, tunelovanie, neefektívne hospodárenie. To sa dialo za všetkých vlád. Nemá zmysel prekárať sa o jednotlivých prípadoch, čo kto kedy sprivatizoval, lebo na Slovensku je chorý celý politický a právny systém. Mieru zodpovednosti za súčasný stav jasne ukáže aj prehľad kto koľko vládol za 24 rokov štátnej samostatnosti Slovenska:

Prvých 5 rokov (1992-98) to bola koalícia HZDS, SNS a ZRS na čele s V. Mečiarom, s 9 mesačným prerušením slabej udržiavacej Moravčíkovej vlády. Potom necelých 8 rokov Dzurindova koalícia, pričom prvé 4 roky tvorila jej polovicu postkomunistická SDĽ, v ktorej bol pôvodne aj R. Fico. SDĹ aj ako súčasť Dzurindovej vlády viac krát podporila Mečiarovcov. Od júla 2006 bol R. Fico na čele vládnej koalície Smer-SD + HZDS + SNS. Potom vládla necelé 2 roky "pravicová" koalícia a premiérkou bola I. Radičová. Po nej 4 roky jednofarebná vláda Smeru R. Fica. Od marca 2016 tretia vláda exkomunistu Fica, pričom hlavným koaličným partnerom, ktorý má aj vedenie parlamentu je znova SNS, partiu dopĺňa SIEŤ a Most-Híd.

Z uvedeného je jasné, že:

1. demokratizačné reformy po páde komunizmu zabrzdil a základy súčasného systému položil zlepenec exkomunistov a nacionalistov pod vedením V. Mečiara, ktorého vtedy zbožňovala polovica Slovenska.

2. Dve tretiny z 24 ročnej existencie SR vládu a parlament ovládali premenovaní komunisti, väčšinou s podporou nacionalistov. Tí a ich biznispartneri ovládli aj štátne inštitúcie a ekonomiku.

3. V justícii vládne duch komunizmu nepretržite. (Výrazne sa o to pričinil aj exprezident Gašparovič, ktorého podporili aj viacerí "pravoverní" katolíci.)

4. Osem z 10 posledných rokov pred minuloročnými voľbami riadil vládu a parlament Smer R. Fica. (s prerušením necelých 2 rokov vlády I. Radičovej)

Za situáciu Slovenska však nezodpovedajú iba politici, ale aj občania, ktorí ich už 27 rokov slobodne volia. Parlamentné voľby 5. marca 2016 i najnovšie prieskumy zároveň nasvedčujú, že nádej na zlepšenie je veľmi malá. Preto že aj dnes platí to, čo o slovenskej mentalite napísal prof. L. Hanus v r. 1943 : „Orientácia slovenského človeka príliš dlho viazla v neusmernenej pudovosti a živelnosti. Rozumom neusmernená živelnosť ešte vždy zasahuje aj do nášho intelektuálneho života, dáva ráz nášmu zmýšľaniu, práci a charakteru.“ (Rozprava o kultúrnosti, 2. vyd. 1991)

Tomu sa budem venovať v ďalšom blogu o 2-3 dni.